Zápasenie je individuálny šport, v ktorom počas stretnutia dvaja zápasníci prekonávajú vzájomný odpor síl, navzájom sa silovo preťahujú, aby jeden druhému narušil stabilitu, alebo sa pretláčajú. Je to vlastne priamy boj obidvoch mužov, ktorí nepoužívajú na získanie víťazstva nad súperom nijaké náčinie, ale jednoduchou i zložitou činnosťou paží, nôh a celého tela prekonávajú silu a šikovnosť súpera, aby dosiahli víťazstvo. Rozsah činností, využívaných v boji o víťazstvo, je pomerne veľký a čo sa týka kvality rozdielny. V podstate ide o stále nadväzovanie jednoduchých a zložitých činností- chmatov, ktoré sú, podľa zámeru zápasníka buď útočné, alebo obranné, prípadne protiútočné, používané individuálne, v kombinácii, komplexne alebo v sústavách.

Základom celej zápasníckej technickej činnosti na žinenke je čo najefektívnejšie používanie osvojených chmatov. Zápasník vhodné technické činnosti získava, osvojuje si ich a zdokonaľuje v športovej príprave. V celom tomto procese osvojenia ide jednak o zložité technické činnosti, pričom sa každý borec špecializuje na také chmaty, ktoré mu najviac vyhovujú.

Cieľom prípravy je získať maximálny rozsah technických činností, ich variácií, kombinácií, obrán i protiútokov, aby zápasník v samotnom stretnutí svojou vlastnou technickou a silovou vyspelosťou dosiahol čo najlepší výsledok. Bohatý arzenál chmatov je najväčšou zbraňou zápasníka: čím je ich rozsah väčší, tým účinnejšie sťažuje súperovi obrannú činnosť. Osvojené technické činnosti dovoľujú zápasníkovi v stretnutí vytvárať celistvý rad na seba nadväzujúcich chmatov, ktorými pôsobí na súpera podľa svojej predstavy a okamžitej situácie. Spomínaná činnosť (taktika) je pre zápasníka aktuálna len vtedy, ak sa danou možnosťou zaoberá a ak sú jeho vlastné fyzické možnosti priamoúmerné osvojenej technike.